Verejnoprávnosť RTVS

Veľmi dlho som uvažovala nad tým, o čom budem písať tento blog, keďže nie som z tých, ktorí tvoria pravidelne. Nakoniec som sa nechala inšpirovať diskusiou na tému „Verejnoprávnosť očami Václava Miku“, ktorá sa uskutočnila 18. marca 2014 v priestoroch historickej auly Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Václav Mika odpovedal na mnohé otázky týkajúce sa predovšetkým RTVS nielen študentov masmediálnych štúdií FF UPJŠ v Košiciach. Chcela by som Vás oboznámiť s jeho odpoveďami na niektoré položené otázky a vyjadriť moje osobné skromné stanovisko k danej téme.

Počas besedy vládla v aule uvoľnená atmosféra. Riaditeľ sa snažil byť miestami vtipný, niekedy sa mu to aj podarilo. Z môjho pohľadu išlo skôr o sebareprezentáciu, propagáciu, než diskusiu. Musím však podotknúť, že veľmi vydarenú, keďže viaceré dievčatá, dámy boli z pána riaditeľa „hotové“.

Václav Mika od svojho nástupu na miesto generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie sľuboval ľuďom novú RTVS. Zamýšľam sa teda nad tým, v čom by mala spočívať jej novosť. Každý sám si po istom čase jeho pôsobenia vo funkcii môže odpovedať na otázku, či sa RTVS nespráva skôr ako súkromné médium, keďže na jej čele stojí bývalý riaditeľ komerčných médií.

Jednou z položených otázok počas diskusie bolo aj to, či sa dá robiť vo verejnoprávnej televízii, ktorá je financovaná aj zo štátneho rozpočtu tak, aby zostala nezávislá a transparentná. Václav Mika odpovedal na túto otázku takto: „Ťažko, ťažko… je to veľký balanc, ale našťastie spravodajstvo a  publicistika sú financované z verejných zdrojov, keby to financoval štát, bola by to katastrofa. Logicky, ak by štát financoval spravodajstvo RTVS, bolo by to proti zmyslu verejnoprávnosti.“ Jeho hlavným zámerom je práve skvalitnenie spravodajstva. Aj keď som na pochybách, či sa hlavné správy RTVS môžu považovať za výstavnú skriňu celej televízie. V porovnaní so spravodajstvom Českej televízie vidím ešte isté nedostatky.

Dlhodobo sa hovorí o nízkej sledovanosti RTVS, keď si ju porovnáme s komerčnými televíziami ako sú Markíza, JOJ a pod. Generálny riaditeľ sa vyjadril aj k tomu, čím chce pritiahnuť pozornosť divákov. Zo všetkých spomínaných „lákadiel“ som si zapamätala novú zábavno-vedomostnú súťaž Čo ja viem?, ktorá je už na televíznych obrazovkách, rozšírenie programovej služby o detskú tvorbu a obnovenie vysielania obľúbeného programu Milujem Slovensko od septembra 2014.

Predtým ako odišiel z Markízy sa ho pýtali, ktorú show by si zobral so sebou, povedal, že Let s dance. Zablokovali mu ju, čiže si veľmi nepomohol. Podľa riaditeľa zábavné show práve typu Let s dance patria na verejnoprávnu obrazovku. Let s dance je show BBC, anglickej verejnoprávnej televízie. Mika sa vyjadril, že BBC je preňho vzorom. Môže sa však RTVS porovnávať s BBC?

Programy typu: Farmár hľadá ženu, Mama hľadá deti, Deti hľadajú mamu, sú podľa riaditeľa na slovenské pomery neoriginálne. Na druhej strane podobné relácie by mohli byť dobré na pokrytie nejakých financií. Súhlasím však s jeho názorom, že relácie typu reality show nepatria na obrazovky verejnoprávnej televízie.

Najväčším paradoxom pre mňa osobne bolo jeho vyjadrenie, že vyskladanie programovej štruktúry tak, aby bola v súlade so zákonom, nie je vôbec jednoduché (pretože dva vysielacie televízne okruhy musia pokryť  spravodajstvo, publicistiku, národnostné či menšinové programy, hranú tvorbu, detské relácie a pod.). Na druhej strane si Mika pochvaľuje väčšiu voľnosť pri zostavovaní programu jednotlivých zložiek RTVS než v komerčnom médiu, pretože nie je nútený každý deň dosahovať uspokojivé čísla sledovanosti.

Aby som sa bližšie dotkla aj témy tohto blogu, tak nedávno ma prekvapila správa o tom, že podľa Matice slovenskej sa v RTVS nedodržujú princípy verejnosti. Prečo sa takto vyjadrila pre mňa osobne zostáva nezodpovedanou otázkou, pretože som si nezapísala link stránky, na ktorej bola uverejnená správa o tejto informácii.

Od novembra 2013 RTVS začala s projektom Misia verejnoprávnosti, ktorá je založená na niekoľkých základných hodnotách: univerzálnosť a zrozumiteľnosť, nezávislosť, kvalita, rozmanitosť, inovácia a zodpovednosť (s ktorými ste sa už mohli stretnúť aj v dokrútkach RTVS). Nezávislosť je jednou z hlavných už spomínaných hodnôt verejnoprávnosti RTVS. Podľa riaditeľa je nezávislosť v zmysle verejnoprávnosti oveľa širšia a pre budúcnosť oveľa významnejšia v pohľade nezávislosti na mocenských, finančných, komerčných vplyvov a väčšinových výrazov. Zostáva nezodpovedanou otázkou, či RTVS ako verejnoprávna inštitúcia je naozaj aj 100 percentne nezávislá od spomínaných iných vplyvov.

Keď prišiel súčasný generálny riaditeľ do RTVS bol vraj zhrozený zo zlého technického stavu najmä televízie. Hovoril aj o tom, ako prešiel doslova z betakaziet na „digi“. Rozhlas a televízia Slovenska nie je podľa neho v ideálnom stave, no i napriek päťnásobne nižšiemu rozpočtu ako v Českej televízii sa už podarilo zmodernizovať štúdiá, vymeniť zastaranú techniku, rozbehnúť mnoho projektov a pomalým tempom zvyšovať čísla sledovanosti. Televízia je však stále v zlom technickom stave, rozhlasové štúdio je na tom o niečo lepšie.

Príjmy televízie prepadli vraj až o polovicu v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2013, najmä z dôvodu slabého výberu koncesionárskych poplatkov. Podľa mňa by bolo najprv potrebné zamyslieť sa nad zefektívnením výberu, než nad zvýšením koncesionárskych poplatkov. Na otázku: „Kedy sa budú zvyšovať koncesionárske poplatky?“ riaditeľ reagoval nasledovne: „To by aj mňa zaujímalo.“ Ďalej vylúčil zvyšovanie koncesionárskych poplatkov v najbližšom období, aj keď sám je známym zástancom ich zvyšovania. Podľa mňa je to už len otázkou času.

Ešte skôr som sa zamýšľa aj nad tým, prečo RTVS nezavedie viac reklám, ktoré by mohli zvýšiť príjmy. Hneď mi však bolo vysvetlené, že čo sa toho týka, tak je to neovplyvniteľná vec, presne stanovená Zákonom o reklame.  

Ak by sa zvýšili koncesionárske poplatky, resp. zmenili zdroje financovania, tak by bol ochotný urobiť záväzok písaný krvou, že v takom prípade by bol do roka spustený nový športový kanál, ktorý by nebol iba o mainstreamových športoch, ale aj o minory/minority športoch. Športová trojka je preňho absolútnou prioritou v programovej štruktúre, avšak momentálne na to RTVS nemá ani euro. Financie chýbajú. Ako všade.

Spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bolo jedným z viacerých krokov v súvislosti so zmenou obsahu pojmu služba verejnosti. Možno si kladiete otázku, čo by malo nasledovať ďalej. Tak napr. už spomínané zrušenie koncesionárskych poplatkov, spoločné priestorové riešenie RTVS a  zmena obsahu pojmu služba verejnosti.

Pri vytvorení RTVS si dovolím tvrdiť, že došlo k spojeniu jednej verejnoprávnej inštitúcie (Slovenského rozhlasu), ktorá bola (je) na tom o krok vpred pred tou druhou, aj keď dôležitejšou inštitúciou (Slovenskou televíziou). Môžeme považovať zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej verejnoprávnej inštitúcie za nesprávny krok? Uvidíme neskôr…